Aby vznikla nejaká kauza, stačí, aby nejaký známejší novinár vyrukoval s informáciou o tom, že sa koná niečo, čo je buď v rozpore so zákonom alebo je v protiklade k verejnému záujmu. Tento novinár sa pritom odvolá buď na nemenovaný, vysoko dôveryhodný zdroj alebo jednoducho napíše, že jeho kamarát Jožko Mrkvička s určitosťou vie, že daný politik konal spôsobom, ktorý mal poškodzovať krajinu, ľudí a pod. Na Slovensku máme vyšetrovateľov policajného zboru, máme prokuratúru, máme súdy. Pochopiteľne, ak nedôjde k odsúdeniu tých ľudí, ktorých Jožko Mrkvička označí za zlodejov a klamárov, povie, že všetci vyšetrovatelia, všetci prokurátori a všetci sudcovia sú podvodníci, úplatní klamári a darebáci. Isteže. Jedine Jožko Mrkvička je dokonalý občan, ktorý od rána do noci nemyslí na nič iné, iba na to, ako tejto krajine pomôcť a ako pomôcť každému jednému jej občanovi. Schopnosť novinárov dokazovať je takmer nulová. Ako novinár by som sa napr. pýtal iných novinárov, aké majú argumenty a dôkazy v prospech tvrdení, že niekto niečo ukradol. A podotýkam, že to, že si to on MYSLÍ alebo si to MYSLIA aj nejakí INÍ ľudia, nie je žiadny argument. Podobne nie je argument ani to, že existuje bankový prevod alebo sa niekto s niekým pozná. Predstavte si prípad, že váš sused si zo dňa na deň kúpi nové auto za 100 000 euro. Podľa vás je to nemožné, pretože jeho ročný príjem je povedzme 15 000 v čistom. Začne vám to byť podozrivé. Ďalší sused vám povie, že videl, ako sa daný sused predtým, než kúpil drahé auto, stýkal s ľuďmi, ktorí podľa iných susedov idú v nekalých veciach. A fáma je na svete. Resp. kauza! Pri podrobnom prešetrení sa zistí, že všetko sú len dohady, nezmysly, polopravdy a predovšetkým ničím nepodložené táraniny. Ak s takouto fámou vyrukuje známejší novinár, kauza prerastie v celonárodný ošiaľ. Prečo známejší? Pretože známejší novinár má kopu iných známejších kamarátov z brandže a tí túto správu zoberú „vážne“ a budú ju komentovať, preberať názory svojho kolegu a tak bude z jedného článku cez noc celá kopa odpadu, ktorý zaplaví mediálny priestor. A ako sa hovorí, 100x opakovaná lož sa stáva pravdou. Ak budete ľuďom každý deň pol roka masírovať mozog tým, že ten alebo onen je zlodej, hoci nepredložíte ani jediný dôkaz, ľudia nadobudnú dojem, že to je asi pravda, keď to „všetci“ hovoria. Hádam by tak dlho „všetci“ nehovorili o niečom, čo je úplný blud. Lenže, tak to u nás na Slovensku chodí. Úplné bludy sa stávajú pravdou len preto, lebo sa opakujú do nemoty. Volá sa to brainwashing. Teda vymývanie mozgu. Táto metóda skutočne funguje a bola používaná tajnými službami po celom svete. Dnes sa jej prvky celkom bežne využívajú v marketingu a v mediálnom priestore. Ak sa pozeráme cez plece politikom, pozerajme sa rovnako pozorne cez plece aj novinárom. Sú to rovnako verejne činné osoby ako politici a ich kontrola je rovnako dôležitá.
Na posúdenie toho, čo sa stalo, ako sa to stalo a na interpretáciu predložených faktov, teda ich relevancie či sily, sú tu súdy a odborníci, ktorí počas súdnych procesov predkladajú svoje odborné analýzy. Azda nebudeme tvrdiť, že všetci títo odborníci sú nahraditeľní novinármi. Novinári plnia v spoločnosti dôležitú úlohu. Mnohí z nich si ju však neplnia dobre. Kto to posúdi?