Zdravý rozum

Veľmi časté slovné spojenie, ktorým sa začína šírenie najrôznejších nezmyslov, znie nasledovne: „Je vedecky dokázané…“

Tak teda po prvé: dokázať niečo, definitívne, s konečnou platnosťou, je už len na úrovni teórie nedosiahnuteľná méta. Skúste si položiť akúkoľvek otázku, na ktorú si myslíte, že poznáte odpoveď a potom ju spochybnite. Napríklad, akú farbu má vaše auto. Zdanlivo jednoduchá otázka. Lenže čo je to farba? V poriadku, farba je len konštrukcia, ktorá vzniká ako interpretácia vnemu svetla istej vlnovej dĺžky v zadnej časti nášho predného mozgu, teda v tzv. zrakovom kortexe. Ako k tomu dochádza, môžete sa opýtať. Popíšete fyzikálny proces, ale stále nedosiahnete výsledok. Spôsob, akým dochádza k tvorbe informácie v mozgu, je veľká neznáma. Toto platí o akejkoľvek otázke. Čím hlbšie sa zabárate, tým plytšie sú naše vedomosti, až dorazíte do bodu, z ktorého sa pohnúť neviete. Ak ale nepoznáme „celú pravdu“, akoby sme nevedeli nič. Pretože stačí, že na nižšej úrovni poznania sa veci tak zásadne zmenia, že budeme musieť prehodnotiť celú stavbu.

Po druhé: veda podvádza. Pardon, vedci podvádzajú. Aj vedci sú len ľudia a tiež musia z niečoho žiť. Nuž a ako všetci ostatní ľudia, aj oni sú manipulovateľní a ich charakter nie je o nič rovnejší než kohokoľvek iného. Veľa sa popísalo o tom, koľko zaplatených výskumov sa povydávalo len preto, aby podporili nejaké tvrdenie, ktoré „celkom náhodou“ hralo do kariet silným hráčom na trhu. Napr. výskumy, ktoré negovali tvrdenia, že by fajčenie škodilo zdraviu. V danom prípade dostaneme zadanie, k čomu sa máme dopracovať. Stačí podmienky zvoliť tak, aby sme dostali výsledok, aký chceme. V inom prípade môžeme manipulovať výsledkom, pretože sa nám nepáčia hodnoty, ktoré sme namerali. Takýmto prípadom bola aj slávna expedícia z roku 1919, ktorá mala potvrdiť Einsteinovu Všeobecnú teóriu relativity. Potvrdila ju, pretože Eddington manipuloval s výsledkami. Veda jednoducho nie je továrňou na pravdu či poznanie. Omnoho skôr dnes veda slúži ekonomickým záujmom tých, ktorí ju platia. Isteže sú vedecké ústavy, ktoré produkujú seriózne výsledky a je ich mnoho. Ale súkromné vedecké ústavy sú skrátka obyčajné firmy, kde si prídete niečo kúpiť. Zákazník si zadá požiadavku a oni mu to dodajú. Niekedy sú to produkty, inokedy výsledky. V každom prípade sa za oboje dobre platí.

Ak teda najbližšie uveríte tomu, že káva škodí, zamyslite sa nad tým aká káva, ako škodí, komu škodí, kedy škodí… a predovšetkým… či vôbec škodí. Výskumy, pokiaľ majú vôbec niečo preukázať, musia byť veľmi úzko zamerané. Teda výskumná otázka nemôže byť nikdy položená nasledujúcim spôsobom: zisti či káva škodí. Musí byť položená nasledovne: zisti či (konkrétna) káva, zvyšuje tlak ľuďom svetlej pleti vo veku 20-30 rokov s daným typom metabolizmu, zdravým srdcom, v dobrej psychickej kondícii atď., atď., atď. Ideálne by sme definovali aj to, čo znamená, že má niekto zdravé srdce, resp. aká je to dobrá psychická kondícia. Zdravosť srdca by sme mohli definovať pomocou nejakých merateľných hodnôt ako napr. krvný tlak, tep, hodnoty pri záťaži či veľkosť srdcového svalu. Lenže ako definovať psychickú kondíciu? A čo slovo dobrý? Možno to znie ako chytanie za slovíčka, lenže na tomto stojí veda a naše poznanie. Pokiaľ veľmi úzko vymedzíte, čo chcete zistiť, môžete to relatívne na úrovni preukázať. Ak ale položíte otázku veľmi široko, vaše zistenie nestojí za nič. Avšak aj úzko vymedzená otázka môže byť ľahko zneužitá. Teda aj ak zvolíte správnu metodológiu, ale nemáte „dobrý“ charakter, stále môžete byť „dobre“ plateným vedcom. Správne by mal byť výskum robený za účelom, aby sme zistili či je naša hypotéza správna alebo nie. Ak ale poznáme výsledok vopred, stačí položiť otázku tak, aby sme ho dosiahli. V prípade škodlivosti fajčenia, ktorý príklad som už spomínal, máme dokázať, že fajčenie cigariet neškodí zdraviu. Stačí nájsť niekoľko ľudí, ktorí fajčia cigarety a sú zdraví, podrobiť ich testom, ktoré budú merať iba tie hodnoty, ktoré potvrdia neškodnosť cigariet na ich organizmus a máte na svete štúdiu, ktorá popiera škodlivosť fajčenia. Ak by ste napr. aj počas testovania zistili, že niektoré hodnoty nezodpovedajú hodnotám, aké by mal mať zdravý človek (aký je to zdravý človek?), stále by ste v súlade s vedeckou etikou mohli namietať, že to ešte neznamená, že to bolo spôsobené fajčením. Čo by v súlade s etikou určite nebolo, je skutočnosť, že vzorka, na ktorej sa meranie uskutočnilo, nebola vybratá náhodne.

Skutočnosť, že žiadne tvrdenie nie je možné definitívne dokázať, hrá do kariet silnejším. Ak budete čokoľvek kategoricky tvrdiť, oni to môžu spochybniť. Nemusia dokázať opak, stačí, že ukážu, že vy nemôžete dokázať to, čo tvrdíte. Ak budete tvrdiť, že niečo škodí, oni to spochybnia. Ak naopak oni budú tvrdiť, že niečo zaručene pomáha, čo je možné rovnako tak spochybniť, tak vy nemáte dosť peňazí na to, aby vaše spochybnenie počulo dosť ľudí a ani nemáte dosť peňazí na zaplatenie vedcov, ktorí vám pomôžu dané spochybnenie sformulovať. Totiž, aby to malo cveng, musí byť pod tým podpísaná nejaká vedecká autorita.

Veda je poplatná a peniaze ju významne deformujú. Stal sa z nej biznis ako každý iný.